Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?

Pod názvom Hagia Sofia v Istanbule si asi len málo kto z nás predstaví jednu z najkrajších stavieb Turecka a to chrám sv. Sofie, tiež známy ako ôsmy div sveta“, či Chrám Božej múdrosti. Na mieste kde ho dnes nájdeme, stojí už viac ako tisíc rokov a svojou mohutnosťou zaujme z ďaleka.

Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?

Pod názvom Hagia Sofia v Istanbule si asi len málo kto z nás predstaví jednu z najkrajších stavieb Turecka a to chrám sv. Sofie, tiež známy ako “ôsmy div sveta”, či Chrám Božej múdrosti. Na mieste kde ho dnes nájdeme, stojí už viac ako tisíc rokov a svojou mohutnosťou zaujme z ďaleka.

V roku 1985 bola Hagia Sofia, známa ako chrám sv. Sofie pridaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Existuje už viac ako tisíc rokov

Baziliku sv. Sofie začali stavať na príkaz cisára Justiniána I. Veľkého v roku 532. Dokončená bola už o 5 rokov neskôr, a to v roku 537. Vzhľadom k monumentálnosti stavby je teda zaujímavé, ako rýchlo vtedajší cisárski robotníci túto vzácnu baziliku postavili.

Chrám sv. Sofie bol dlhé roky najväčšou kresťanskou stavbou, načo bol cisár Justinián patrične hrdý. Až po stovkách rokoch svojou veľkosťou prerástli túto baziliku stavby ako katedrála sv. Pavla v Londýne či bazilika sv. Petra v Ríme.

Sv. Sofia si prešla za viac ako tisíc rokov svojej existencie mnohými zmenami. Medzi najvýznamnejšie patrí prestavba na mešitu v 15. storočí, keď vtedajší Konštantínopol dobyli Turci, ktorý vyznávali islam.

Kresťanský chrám, mešita a dnes múzeum

1478 rokov. Približne toľko rokov existuje sv. Sofia v Istanbule. V tomto období bola táto stavba kresťanským chrámov i islamskou mešitou. Dnes sa o ňu delia obe náboženské skupiny a slúži najmä ako múzeum.

Chrám Božej múdrosti v Istanbule sa prvýkrát stál mešitou až po takmer tisíc rokoch jeho existencie, v roku 1453. Krátko po dobytí Turkami, keď sa zmenil na mešitu, k nemu pribudli minarety, ktoré dnes vzbudzujú ešte väčšiu mohutnosť a dominanciu než vtedajší byzantský chrám postavený v roku 537.

Tento rok Hagia Sofia oslavuje už 80. výročie, čo funguje najmä ako múzeum a je sprístupnená širokej verejnosti.

V nedávnych rokoch sa avšak tureckí islamskí politici snažili zmeniť sv. Sofiu späť na mešitu v ktorej by sa moslimovia stretávali pri modlitbách. Našťastie pre pokoj medzi dvoma náboženstvami sa nakoniec od tohto plánu upustilo a chrám naďalej funguje ako múzeum.

Dva milióny ľudí ročne

Pri návšteve Istanbulu, ktorý leží na pomedzí Európy a Ázie a ukrýva v sebe stovky pamiatok z obdobia Byzancie Vás možno ani nenapadne navštíviť Hagiu Sofiu. To by bola avšak chyba!

Pri pohľade na exteriér chrámu sv. Sofie, hoci je monumentálny a v noci prekrásne osvetlený, pravdepodobne by vás zaujala, skorej neďaleká Modrá mešita.

Po vstupe do Aye, ako hovoria miestni obyvatelia Hagii Sofii, uvidíte skutočné bohatstvo tejto pamiatky. Do očí vám udrú skutočne krásne a veľké mozaiky a ikony, ktoré prežili premenu chrámu na mešitu. Druhou zaujímavou pamiatkou v chráme sú moslimské drevené dosky s menami ich prorokov. Tieto drevené dosky s menami vznikli preto, lebo v islame je zakázané zobrazovať osoby na obrazoch.

V neskorších obdobiach sa spojili kresťanské a moslimské pamiatky v chráme do jedného a dôsledkom toho vznikla zaujímavá maľba v apsáde chrámu, kde je Panna Mária s dieťaťom v náručí a pod ňou sú texty písané v arabčine.

V súčasnosti chrám ročne navštívia viac ako dva milióny ľudí z takmer všetkých krajín sveta a mnohých náboženstiev.

Čo sa stane s chrámom sv. Sofie?

Osobne si myslím, vzhľadom k obdobiu, takmer 1500 rokov, ktoré Aye prežila, tak prežije minimálne ďalších 1500 rokov. Hagia Sofia za svoju existenciu prežila desiatky prírodných nešťastí, medzi ktoré patrilo napríklad aj zemetrasenie o sile 7,4 stupňa Richterovej stupnice v roku 1999.

Chrám sv. Sofie, taktiež prežil zmeny z kresťanstva na islam a potom späť na kresťanstvo a hoci dnes je z neho múzeum, ktoré navštevujú státisíce ľudí ročne, tak okrem tureckej vlády, majú záujem zachovať tento chrám kresťania i moslimovia.

Blog bol napísaný ako pravidelný príspevok vo VŠ predmete: Rusko a východná Európa na Zozname svetového dedičstva UNESCO na katedre rusistiky na UK.

Fakty som čerpal z tohto a tohto článku. Čerpané fakty sú dostupné aj na mnohých ďalších webových stránkach.

Fotografiu som si zapožičal z bezplatnej fotobanky Pixabay.com – Narya.

Komentáre